Zlatá vlna 2026 (laudácio)

Tohoročná porota v zostave Alessandra Mura, Lucia Turi Nagyová a Marek Debnár stála pri rozhodovaní o laureátke či laureátovi ocenenia Zlatá vlna pred neľahkou úlohou. Aj rok 2026 potvrdil, že súčasná slovenská poézia je rozmanitá vo svojich témach i spôsoboch básnického vyjadrovania a dnešnému čitateľovi má stále čo ponúknuť. Prvotným výsledkom nášho spoločného uvažovania bol užší výber mimoriadne presvedčivých básnických zbierok v abecednom poradí: Michal Habaj: Poézia. Torzo, Eva Luka: Nekromantik, Anna Ondrejková: Zimostrasť, Ivan Štrpka: Posunky, fakty, prví korčuliari a Dušan Šutarík: Hlasy spoza hraníc. Ôsmy ročník ceny zároveň potvrdil aj trvajúcu vysokú kvalitu tvorby tých autorov, ktorí pocit držať v rukách ocenenie za najlepšiu básnickú zbierku už poznajú z predchádzajúcich ročníkov – Ivana Štrpku a Evy Luky.

Ak sa pozrieme na témy zbierok, ktoré sa dostali do nášho užšieho výberu, zjaví sa pred nami mimoriadne pestrá paleta výrazov. Skladá nám obraz sveta, v ktorom sa v konzumne presýtenej spoločnosti musíme predierať spleťou notifikácii, aby sme napokon hľadali cestu sami k sebe. Je témou súčasnej poézie láska, spomienky na okamihy svetla, ku ktorým sa utiekame, alebo skôr vojna, ktorá sa odohráva hneď za východnou hranicou našej vlasti? Alebo je to človek? Čo to však znamená byť človekom? Dnes, ak na túto otázku hľadáme odpoveď, už nestačí dookola opakovať naučené frázy o ľudskosti, morálke či korektnosti, pretože sa ocitáme vo svete, ktorý sa sám zmenil na predstavenie na obrazovke. Čo sa stalo z človeka po zmene, ktorú spôsobili digitálne technológie a umelá inteligencia? Pred piatimi rokmi porota túto cenu udelila neurónovej sieti Liza Gennart za zbierku Výsledky vzniku, ktorú prostredníctvom vyladeného jazykového modelu natrénovala autorská dvojica Zuzana Husárová a Ľubomír Panák. Dnes porota ocenila zbierku, ktorá sa obracia k tým posledným zvyškom ľudskosti, ktoré v človeku zostali po technologickom boome, konzumnom spôsobe života a po komodifikácii v priestore sociálnych sietí. Titul „Laureát ceny za poéziu Zlatá vlna 2026“ sme sa rozhodli udeliť Michalovi Habajovi za knihu Poézia. Torzo.

Keď Michal Habaj v druhej polovici 90. rokov vstupoval do literatúry zrejme málokto tušil, že jeho poézia najbližších takmer tridsať rokov bude vo veľkej miere určovať podobu slovenskej literatúry a inšpirovať ďalšie generácie básnikov a poetiek. Od počiatku vo svojej tvorbe experimentoval s jazykom, výrazom aj identitou. Hral sa s čitateľmi i poéziou. No azda dôležitejšia ako experiment je v jeho knihách irónia, ktorou nám ukazuje vtipný i vážny pohľad na svet a nás samých. Zbierka Poézia. Torzo je surovou výpoveďou o súčasnej spoločnosti, v ktorej strach z úzkosti, izolácie a odcudzenia sveta prekrývame  pohľadmi upretými na obrazovky smartfónov, ktoré postupne formujú našu identitu. Nová Habajova zbierka sa poetologiky približuje aj k tej časti svetovej literatúry, ktorej zvykneme dávať prívlastky „nová úprimnosť“. Poézia. Torzo hľadá spôsoby, ako z trosiek postkapitalistického, konzumného, technologického a neustálymi podnetmi preťaženého sveta, poskladať novú podobu človeka a nájsť zmysel v chaotickej a fragmentarizovanej súčasnosti.

Poézia. Torzo však nie je len kritikou konzumu, technológií a komodifikácie človeka, ale aj zachytením zlomového stavu v samotnej podstate tvorby. Habajove texty totiž nastoľujú otázku, čo znamená byť básnikom v čase, keď jazyk prestáva byť výlučným priestorom človeka. Umelá inteligencia dokáže v priebehu niekoľkých sekúnd vyprodukovať text, ktorý sa básni podobá, aj keď básňou nie je. Nemení sa tým len spôsob, akým básne vznikajú, mení sa aj samotná predstava básnika a s ňou aj predstava človeka, ktorý stojí za textom. Tak ako pri používaní technológií je na mieste otázka, či sa ešte stále pozeráme na svet my, alebo sa svet pozerá na nás, pri Habajových básňach sa musíme opýtať, čo zostalo z poézie a kde je miesto básnika v nekonečných jazykových modeloch schopných neúnavne, nekonečne produkovať.

            Michal Habaj na túto otázku vo svojej ostatnej zbierke odpovedá silným poetickým gestom, ktoré spočíva v úsilí hľadať, rozpoznávať a zabezpečovať trvanie tomu, čomu sa v nekonečnom mori dát oplatí venovať pozornosť a priestor.

 

Alessandra Mura
Lucia Turi Nagyová
Marek Debnár